Všetko najlepšie, bráška...

13. července 2009 v 13:08 | Miki-chi |  jednorázovky
Mno takže, ako som sľúbila, pridávam tú druhú jednorázovku. Už som písala, že sa mi na nej páči najvajviac asi ten záver a tak to aj bude. Na to, že som to písala ja, je to trochu divné a nejak sa v tom newim nájsť...
Mno ale powidka pod perexom - povedzte si sami, jaká je :) - - -



Všetko najlepšie, bráška...

"Hej, no tak, počkaj" kričalo dievča na malého chlapca. "Chyť si ma sestrička!" smial sa. Aj ona sa usmievala. Boli takí šťastní. "Pozrite sa sem" volala na nich mama, ktorá v rukách držala kameru a druhou rukou im mávala. Chcela zachytiť každú jednu chvíľu rodiny strávenú pohromade v tento deň. Otec stál pri nej a držal ju okolo ramien. Malý chlapček sa naháňal so psom a utekal svojej staršej sestre. Bola to jej vina, že ho vtedy neustrážila? Detské hrátky, smiech, radosť. Ach bože, ako veľmi ho mala rada. A ako veľmi si to všetko vyčíta. Pes behal po dvore stále dookola. Zdalo sa, že sa mu to páči. Ale len to mu asi prišlo málo. Rozbehol sa teda opačným smerom. Smerom, kde nebol plot a kde nebol obmedzovaný. Bežal. Stále rýchlejšie, užíval si pocit chvíľkovej slobody. A chlapček bežal za ním. Pre neho to bola zábava. Smial sa. Mal z toho radosť. Ešte stále si pamätá jeho nevinný úsmev. Pes prebehol cez malú záhradku pred domom a pošliapal mamine kvety. Chlapec ho nasledoval a po nádherných ružiach nezostalo ani stopy. Ale ani to nemohlo pokaziť náladu tohto dňa. Mal predsa narodeniny. Tie kvety mu bude môcť mama vyčítať zajtra. Úzky chodník pred domom zdolali za pár sekúnd. Otec si bude zrejme do smrti vyčítať, že vtedy nezavrel bránu na auto. Veľký biely pes mu vbehol priamo pod kolesá. Vodič nestihol zareagovať dosť rýchlo. A keby aj, s obrovským kamiónom by dosť ťažko manévroval na ceste, aby sa vyhol psovi a mohol ďalej pokračovať bez škôd. Ale psovi to, zdá sa, ani nevadilo. Sedel uprostred cesty, veselo vrtel chvostom a brechal na svojho malého kamaráta, ktorý za ním zaostával. Chlapec sa znova smial. Pridal do tempa, aby bol pri tom štvornohom stvorení čo najrýchlejšie, nevšímajúc si pritom všetko naokolo. Jeho staršia sestra bežala za ním. Vyzerala byť rovnako šťastná ako tí dvaja. A nie len oni. Všetci boli šťastní. Aj ich rodičia. Neustále sa usmievali. Hnedovlasý chlapček vbehol na cestu. Hodil sa psovi okolo krku a ten ho začal rozšantene oblizovať. Ona stihla dobehnúť len na okraj cesty, keď sa popred ňu prehnal veľký kamión. Vodič v poslednej chvíli skrútil volant, ale chlapcovi a psovi sa už vyhnúť nedokázal. Na jeho predné sklo vystrekla krv. Telo chlapčeka sa po náraze rozprsklo a mláka krvi sa pomaly roztekala po celej ceste. Až k nej. "Bráška..." šepla a do očí sa jej nahrnuli slzy. "Bráška!!!" kričala a rozbehla sa k tomu, čo ešte pred pár minútami bol jej malý braček. Aj rodičom zamrzol úsmev na tvári. Zdesene hľadeli smerom k čelnej strane domu a ani jeden z nich sa neubránil trpkým slzám, ktoré sa im v návaloch kotúľali po lícach. Rovnako, ako ich dcéra aj oni pribehli za svojím malým chlapčekom. Ako však zistili z prvého pohľadu rozorvaného chlapcovho tela - už nebola ani minimálna šanca na jeho záchranu. Zdesenie v jeho detských očkách, rúčky, ktoré kŕčovito zvierali svojho vraha. Chuchvalce bielej srsti sa roztekali po asfalte spolu s hustou karmínovou tekutinou. Hysterický plač jej mamy, ktorý sa jej doteraz ozýva v hlave, pach smrti, ktorý sa zažral do jej pokožky a ona ho odtiaľ nedokáže dostať preč. Krvavé peklo, ktorého obrazy sa jej neustále zjavujú pred očami a výčitky svedomia, ktoré ťažia jej už tak zdevastovanú dušu a rozrývajú staré spomienky. Jej oči prebehujú po blikotavom povrchu obrazovky a hltajú minúty a sekundy dňa, ktorý im navždy zmenil život. Objektív kamery dokonale zachytil každý jeden okamih narodeninovej oslavy malého chlapca.
 


Komentáře

1 Sen Sen | Web | 13. července 2009 v 16:23 | Reagovat

Už rozmiem prečo sa ti najviac páči koniec. Mne tiež xD Asi som fakt len na tú krv xDD Nechápem sa... Prečo ma takéo veci tešia? Mnom, teda netešia, ale páčia sa mi... Páči sa mi, keď niekto trpí... OMG Som ja človek? xD
Btw *majiteľka tohto teľa sa zdá sa ponorila do svojho rozhovoru samej so sebou, takže sa k poviedke vyjadrím ja. Je moc pekná :)) a smutná... A myslím si, že ja by som ťa tam našla xD Ale to nechám tak...*

2 LeHIKa LeHIKa | Web | 14. července 2009 v 10:21 | Reagovat

teda.. tak to bol príbeh... *snaží sa spamätať* Ja mám rada krv... aj utrpenie je fajn.. ale malý chlapček? tak to je veľa aj na mňa.xD a za všetko môže pes, ktorý vybehol na cestu... *snaží sa upokojiť* prečo nebežal za mačkou? prečo pes?...

3 Nikol-chan twoe eSbénko ♥♥♥ Nikol-chan twoe eSbénko ♥♥♥ | E-mail | Web | 16. července 2009 v 6:11 | Reagovat

tak to bolo krásne ale aj veľmi smutné....ale toho psíka mi je asi najviac ľúto lebo ja psov zbožňujem niekedy viac ako ľudí.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama