Nič nie je tak jednoduché, aby sme za to nemuseli bojovať...

11. července 2009 v 14:13 | Mikami-chan |  jednorázovky

Mno, takže Ayra napísala, že mám dať tú, ktorá sa mi viacej páči, Sen zase, že A. Powim vám, že sa dokonale zhodli a teda powidka A - tá ktorá sa mi z tých dvoch najviac páči. Boli "až" dve vyjadrenia (s tým musím niečo urobiť -.-"), ale tak ak si to niekto prečítate, budem rada... Zajtra teda pribudne tá druhá powidka, ok?
P.S. - ten sneh... mno wim, že je to trochu, teda totálne mimo, ale newa, mno... :D
Poviedka pod perexom (ak sa mi ho sem podarí dať, bo minule nešiel T_T)


Nič nie je také jednoduché, aby sme za to nemuseli bojovať...

- dooooooole je videjko, tak si plsky k tomu pustite tú pesničku, jj?


Snehové vločky padali k zemi. Kráčala parkom. Zasneženým parkom. Teplé slzy jej stekali po lícach a snažili sa odplaviť z jej vnútra ten nekonečný smútok. Smútok za osobou, ktorú milovala. Vydýchla chuchvalec pary, ktorý sa vzápätí rozplynul. Skôr, ako tomu stihla zabrániť. Sklonila hlavu. Už sa nedokázala pozerať na tú čistú bielobu okolo seba. Všetko naokolo jej ho tak veľmi pripomínalo. Dusil ju pocit, že ho už nikdy viac neuvidí. Že nikdy viac nebude môcť počuť jeho hlas, cítiť jeho dotyky, už ju nikdy viac nebude držať v náručí tak jemne, ako to dokázal len on... Pretože... Pretože teraz je preč. Navždy preč. A ju tu nechal samú. Nechal ju kráčať týmto svetom, vydal ju napospas jej hriechom. Vtedy to všetko vyzeralo tak jednoducho. Mala zabiť anjela. Čistú bytosť, ktorá podľa démona existovať nemala. Keď ho však stretla... Bol iný ako ostatní anjeli, ktorých zabila. Neprahol tak po živote. Sám ju vyzval, aby to urobila, ak je to naozaj to, čo chce. Ale ona nedokázala. Nedokázala mu ublížiť. Jej slzy začali kvapkať na podlahu. Ona, ktorá ho mala poslať na večnosť, mu ukazuje, aká je slabá. Spustila ruku so zbraňou pozdĺž tela, ktoré sa jej otriasalo vzlykmi. Pristúpil k nej a objal ju. V tom objatí sa cítila tak bezpečne. Nevnímala zlo okolitého sveta. Vnímala len teplo jeho tela a ten krásny pocit, ktorý ju začal pohlcovať. Zdvihla uslzenú tvár k nemu, pozerala sa do jeho očí plných pocitu, ktorý nepoznala a ktorý sa jej rozlieval po tele. Keď si to uvedomila, zdesene odvrátila tvár. On si ju ale znova pritiahol k sebe a vtisol jej bozk. Nedokázala protestovať, ani sa vzpierať. Vlastne... ani nechcela. Jediné, na čo v tejto chvíli dokázala myslieť bol on. Zbraň jej vykĺzla z ruky a s rachotom dopadla na zem. Ani jeden z nich dvoch si to však nevšímal. To jediné, čo bolo pre nich teraz dôležité bol ten, ktorý stál pred nimi a na ničom inom nezáležalo. Nasledujúcich pár dní sa pre ňu stalo celým jej životom. Tak veľmi chcela, aby sa ten bezmedzný pocit šťastia a lásky nikdy neskončil. Spravila by čokoľvek, len aby to takto zostalo navždy. Aspoň to si myslela. Pravda však bola, že nedokázala spraviť vôbec nič, keď prišiel ten okamih, ktorý ju o to všetko pripravil. Keďže ho nezabila ona, prišiel to urobiť niekto iný. Prišiel bez varovania a guľka z jeho zbrane sa zavŕtala kdesi hlboko do bieleho peria. Čisto biele pierka sa pomaly začali sfarbovať do červena. Ďalšia guľka preletela vzduchom. A za ňou ďalšia a ďalšia. Kľačala v karmínovom snehu a krvavé pramienky si razili cestu k nej. Slzy jej stekali po lícach a vpíjali sa do mäkkých červených krídel anjela. Vtedy ju naposledy objal. Teplo, ktoré bolo schopné roztopiť v nej jej zmrznuté srdce pomaly chladlo. Posledný krát sa dotkol jej pier svojimi, akoby jej ani sebe nechcel dovoliť zabudnúť na toho druhého. Rukou jej prešiel po líci, prsty zaboril do jej vlasov a ešte raz si ju k sebe pritisol. Počula, ako sa tlkot jeho srdca pomaly vytratil a jeho ruka skĺzla k zemi. Rozplakala sa ešte viac. Nevedela si predstaviť život bez neho. Zabočila za rok. Tmavú červenú škvrnu prikryl čerstvo napadaný sneh. Zrútila sa na kolená. Rukou siahla pod povrch snehovej pokrývky a opäť ju vytiahla. V ruke držala sneh. Sneh presiaknutý krvou. Krvou anjela. Anjela, ktorého tak veľmi milovala. Priložila si k hlave zbraň a bez zaváhania stlačila spúšť. Na čerstvý snehobiely sneh vystrekla sprška krvi. Telo dievčaťa dopadlo na zem. Pramienky slaných sĺz sa jej drali spod zavretých viečok a odplavovali z jej vnútra ten nekonečný smútok spolu s poslednými známkami života. Už necítila bolesť. Chránili je pred ňou mohutné biele krídla anjela, ktorý ju držal v náručí. Tento krát ju už nikdy neopustí. Vie to. Na perách dievčaťa hral opäť úsmev. Patril jednej jedinej osobe, ktorú milovala viac, ako bolo možné.







 


Komentáře

1 Ayra chan ----> ♥♥Tvoje eSBecko♥♥♥ Ayra chan ----> ♥♥Tvoje eSBecko♥♥♥ | Web | 11. července 2009 v 14:21 | Reagovat

wow uz sa necudujem preco sa ti tak velmi pacila vazne krasny pribeh ach normalne, ze ma dostal este si pustit k tomu evanescence a je to dokonaly anjelsky pribeh co viac by som mohla dodat

2 Sen Sen | Web | 11. července 2009 v 14:30 | Reagovat

Moc pekné :) Keď mávam depky, tiež píšem lwn samé takéto veci xD Inak, tá piesň k tomu je tiež úžasná :) Len som sa pri nej nemohla celkom sústrediť na text xD Ale lepšie, ako počúvať zapnutú telku z jednej izby a z druhej rádio... To kazilo dojem "-.-

3 Kumiko-chan twoje SB Kumiko-chan twoje SB | Web | 11. července 2009 v 16:36 | Reagovat

nádherná poviedka, je to velmi krásne napísané :) a tá pesnikča je proste dokonalá, milujem evanescence :)

4 Sen Sen | Web | 11. července 2009 v 18:29 | Reagovat

Gomen... je mi hrozne, keď si pomyslím, že sa cítim hrozne, ale ty sa musíš cítiť ešte horšie... Mala by som byť happy, že mi to Dominik vôbev navrhol, ale... Niekedy mám taký pocit.........

5 Ayako // 綾子 Ayako // 綾子 | Web | 11. července 2009 v 18:32 | Reagovat

Krááásne *o* Hlavne s tou pesničkou k tomu :D

6 Sen Sen | Web | 11. července 2009 v 18:57 | Reagovat

Nie, nič si nepokazila, len ja som si uvedomila, že sa správam ako chudera a pritom ňou vôbec nue som...
Ach, ten pocit... Ten súvisí s Dominikom. Najsklr mi to tak nepripadalo, ale čím viac som si s ním písala, tým väčšmi som mala pocit, že mu leziem na nervy a otravujem ho. Ja nwim, asi som proste príliš domýšlivá... Kamoška mi raz veštila z kariet a ja som položila otázku, či ma má Dominik aspoň trochu rád... Zuzka na to, že on by aj mal, ale že to niečím kazím a som k nemu príliš úprimná... Väčšinou na takéto veci neverím, ale zdá sa mi to podozrivo pravdivé...

7 LeHIKa LeHIKa | Web | 15. července 2009 v 11:05 | Reagovat

romantický príbeh... sladký s krvou anjela... nádherný príbeh a ten sneh je fajn.. i keď je uprostred leta, ja mám rada sneh... sneh presiaknutý krvou :) Musím povedať, píšeš veľmi pekné príbehy :)

8 Dadka Dadka | E-mail | Web | 24. srpna 2009 v 15:36 | Reagovat

uplne úžasné a totálne sa tá pesnička k tomu hodí :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama